Ingmar Karlsson Európa a narody európsky narod alebo Európa narodov

[ Pobierz całość w formacie PDF ]
.Európa regiónov sa teda nestane automaticky ostrovom pohody.Naopak, v nie-ktor�ch krajin�ch bude vzrasta nap�tie medzi regiónmi, napr�klad v `panielsku a asipredovaetk�m v Taliansku, kde severn� �asti bud� pokra�ova vo svojom r�chlomraste, zatia� �o Mezzogiorno na juhu sa bude �oraz viac podoba severnej Afrike.Tak-tie~ je mo~n�, ~e v r�mci E� budeme svedkami ur�it�ho s ahovania n�rodov zo stag-nuj�cich do dynamick�ch regiónov.V �spean�ch regiónoch sa m�~e vyvin� ur�it� blahobytn� aovinizmus vyzna�uj�-ci sa nechu ou deli sa so slaba�mi o svoje v�dobytky.Tento postoj je zrete�n� u pred-stavite�ov nacion�lno-populistick�ch hnut�, ako je Lega Nord v Lombardii, ktor� jepr�kladom, ako mo~no zmobilizova obyvate�stvo proti centr�lnej vl�de tvrden�m, ~ebrzd� v�voj regiónu t�m, ~e mu uber� zo zdrojov.Tieto rozpory medzi centrom a pe-rif�riou m�~u by eate zosilnen� etnick�mi a jazykov�mi rozdielmi, ako v pr�padeWalesu a `kótska, ale aj Baskicka a Katal�nska.Tak�to tendencie m�~u ma nedozern� n�sledky hlavne v kombin�cii s obavamipred bud�cnos ou u t�ch, ktor� na moderniz�cii str�caj�.Vzniknut� negat�vne pocitysa �asto ventiluj� agres�vnym postojom vo�i vaetk�mu a vaetk�m, ktor�ch mo~nopova~ova za cudz�ch.Mnoh� z existuj�cich regionalistick�ch hnut� s� sk�r provin�n�Európa a n�rody európsky n�rod alebo Európa n�rodov? 57a antimodernistick� ne~ anticentralistick�, a chc� v prvom rade uzavrie svoj regiónpred vplyvmi modernej spolo�nosti v podobe zahrani�n�ch telev�znych programova pred ich n�sledkami, pris ahovalectvom a pod.Región tu vystupuje ako ochranaproti akejko�vek ve�koak�lovitosti.Tieto hnutia mieria predovaetk�m proti modernejspolo�nosti ako takej.Pojem región pou~�vaj� s ob�ubou taktie~ protivn�ci myalienky zjednotenej Euró-py.`v�dska Strana zelen�ch prebrala z debaty vo Franc�zsku a Taliansku pojem Spo-jen� regióny Európy a dala si ho do svojho stran�ckeho programu na rok 1991.IchEurópa regiónov by sa mala rozprestiera od Atlantiku po Ural a je predstavovan� akoprotiklad k zl��eniu bohat�ch kraj�n v Európskom spolo�enstve.Regionaliz�cia m�~e vies nielen k nap�tiam, ale aj k posilneniu at�tnej celistvos-ti.Je mo~n�, ~e `kótsko a Katal�nsko bud� chcie �s vlastnou cestou, ale Belgickoeate st�le existuje pr�ve v�aka regionaliz�cii.Bez nej a bez �lenstva v Európskej �niiby sa bol at�t rozdelil na Fl�msko a Valónsko.V s��asnosti mo~no vidie riziko �alaieho vzrastu rozdielov medzi oblas ami r�ch-leho rozvoja a m�lo rozvinut�mi regiónmi.Pr�ve tie siln� regióny bud� ma najv��aiev�hody z vytvorenia vo�n�ho vn�torn�ho trhu, nako�ko ide o centr�lne regióny s ve�-k�m dopytom, mal�mi vzdialenos ami medzi v�robcom a trhom, dobre vybudovanouinfraatrukt�rou, vysok�m stup�om urbaniz�cie a pod.�i aj okrajov�, perif�rne oblas-ti bud� v stave dobehn� t�to dynami�nos v strede Európy a kedy to mo~no o�ak�-va , je do ve�kej miery neist�.Paralelne s t�m, ako mizn� hranice vo vn�tri Európskej �nie a integr�cia b�va-l�ch n�rodn�ch at�tov pokra�uje, rast� staro-nov� a nov� regióny.Toto sa deje i mimoEurópskej �nie a na �zemiach b�val�ho V�chodn�ho bloku.To, �o patr� k sebe, terazzrast�.Takto charakterizoval Willy Brandt d�sledky p�du berl�nsk�ho m�ru.Tietoslov� sa net�kaj� len v�vinu v oboch nemeck�ch at�toch.Rovnako aj v in�ch �as-tiach Európy zrastaj� regióny presahuj�ce b�val� at�tne hranice.Nadat�tne regióny m�~u hra pozit�vnu �lohu pri rieaen� pohrani�n�ch konfliktova menainov�ch probl�mov, napr�klad v pr�pade Baskicka, ma�arskej menainy na Slo-vensku a v Rumunsku, ako i pri rieaen� sliezskej ot�zky.V b�valej v�chodnej Eu-rópe m�~e regionaliz�cia p�sobi ako protijed po�as rast�ceho nacionalizmu a prietnick�ch sporoch.Spolupr�ca medzi pohrani�n�mi regiónmi v Nemecku a Po�sku,v Nemecku a �eskej republike u~ jestvuje.U~ spom�nan� región Regio Egrensis jepr�kladom region�lnej spolupr�ce v oblasti predt�m naplnenej spormi.Z pra~sk�hopoh�adu je teraz tento región etapou na ceste �eskej republiky do Európy.Postupom�asu sa isto prirodzene vyvinie aj spolupr�ca medzi �esk�mi, slovensk�mi a rak�sky-mi pohrani�n�mi oblas ami, ako i medzi Rak�skom a Ma�arskom, �o prispeje k to-mu, aby sa b�val� hranica medzi Z�padom a V�chodom nestala ostrou hranicou me-dzi blahobytom a biedou, ved�cou prie�ne cez Európu.Tento typ spolupr�ce vaak nie je vaade jednozna�ne v�tan�.V Po�sku napr�kladvzplanula ohniv� debata, v ktorej protivn�ci euro-regiónov obvinili ich pr�vr~encovz podr�vania suverenity Po�ska a ochoty preda Po�sko nemeck�m z�ujmom.Vo vn�tri Európskej �nie bude pokra�ova zoslabovanie moci n�rodn�ch at�tovnad �spean�mi nadat�tnymi regiónmi, �o vaak bude zapr��inova a~ko rieaite�n� in-atitu�n� probl�my.T�to situ�cia bude pravdepodobne ak�tna hlavne po�as prechodn�-58INGMAR KARLSSONho obdobia, ke� sa tieto nadat�tne regióny ocitn� takpovediac medzi n�rodn�m at�toma európskou rovinou.Je mo~n�, ~e �oskoro budeme svedkami toho, ~e tieto nadat�tne regióny bud� po-~adova vytvorenie vlastn�ch volebn�ch obvodov pre vo�by do európskych inatit�ci�,ako aj tvorenie region�lnych str�n za t�mto ��elom, a to i napriek riziku fragment�cieeurópskeho stran�ckeho syst�mu, ktor� by mohla by ich ne~elan�m d�sledkom.Na renesanciu myalienky regiónov sa mo~no tie~ pozera ako na v�raz potrebyn�js hodnovern� argumenty proti t�m, �o tvrdia, ~e Európska �nia predstavuje lenzv�aen� centr�lne riadenie.Akt�vnou podporou regionaliza�n�ho procesu m� Bruselpr�le~itos uk�za , ~e E� chce privies svoje inatit�cie bli~aie k ob�anom a t�m vytvo-ri v��a� priestor pre kult�rnu a jazykov� rozmanitos , ne~ boli schopn� n�rodn� at�ty.Predlo~en�m novej v�zie Európy zalo~enej na princ�poch subsidiarity, region�lne-ho riadenia a rozmanitosti mo~no myalienku zjednotenej Európy urobi pochopi-te�nejaou a pr� a~livejaou.Takto m�~u region�lne identity posilni identitu európsku.Ak sa regióny bud� vosvojom boji o zdroje pre rozvoj svojho regiónu a o z�skanie invest�ci� st�le �astejaieobraca na E�, bud� mo~no sk�r vidie svojho priate�a v Bruseli a E�, ne~ v hlav-nom meste svojho at�tu.Tento v�vin povedie s�ce k vzniku nacionalistick�ch pr�dov,ale nov�ho druhu.Prostredn�ctvom region�lnej spolupr�ce z�skaj� m�lo vyvinut� re-gióny v��aie mo~nosti presadzova svoje z�ujmy vo�i at�tnemu centr�lnemu riadeniu.Spolo�n� postup medzi zaostal�mi a perif�rnymi regiónmi m�~e tie~ napom�ha udr-~iavaniu rovnov�hy vo�i centraliza�n�m tendenci�m Bruselu.Európska �nia bude mamo~no �oskoro 30 �lenov.Na to, aby mohla demokraticky fungova a aby bola ob�an-mi akceptovan�, mus� sa k nim pribl�~i a to je mo~n� na region�lnej �rovni.Mo~no sme na ceste sp� k Európe regiónov, z ktorej sa n�rodn� at�ty vyvinuli.Tento v�vin je zrejme predpokladom pre harmonick� v�vin Európy v najbli~a�ch de-sa ro�iach [ Pobierz całość w formacie PDF ]

Linki